Pozitívny a negatívny stres

Úvod Stres v našom živote

   Stresom rozumieme súbor reakcií organizmu na vnútorné alebo vonkajšie zmeny,  narúšajúce normálny chod funkcií organizmu. Tieto reakcie môžu dokonca ohroziť jeho existenciu. Pôsobiace vplyvy označujeme ako záťažové, stresové, stresory alebo rovnako stres. Základným rozdelením stresu na eustres a distres získavame informáciu o pozitívnom, príjemnom a nepríjemnom, negatívnom strese, pričom je medzi verejnosťou málo známy fakt, že záťažové sú obe formy. ACTH je skratkou pre adrenokortikotropný hormón bielkovinovej povahy izolovaný z predného laloka hypofýzy, ktorý stimuluje činnosť kôry nadobličiek. Stresové sú pritom všetky vplyvy, ktoré vedú k zvýšeniu sekrécie ACTH u normálnych jedincov. História existencie života na zemi siaha do obdobia spred štyroch miliárd rokov (najnovšie výskumy túto hranicu posúvajú ešte omnoho ďalej). Počas tejto doby boli živé organizmy vystavované stresovým podmienkam. Viedlo to k zvyšovaniu ich výkonnosti, pokiaľ ich dokázali prežiť. Túto funkciu má stres dodnes.(Schreiber, 1985).


   Predchádzajúce informácie podporuje Atkinson (1995), ktorá uvádza, že stres vzniká, keď sa ľudia stretnú s udalosťou, ktorú vnímajú ako ohrozenie svojho telesného alebo duševného blaha. Zároveň uvádza, že hlavnými charakteristikami stresových udalostí sú nemožnosť ich predvídania a skutočnosť, že sú neovplyvniteľné. Ako najznámejšie stresory autorka uvádza traumatické udalosti vymykajúce sa bežnej ľudskej skúsenosti. Patria k nim prírodné katastrofy, vojny, jadrové nehody, autonehody, letecké nešťastia.


   Ako vysvetľuje Eliot, „stres je vlastne nerovnováha medzi očakávaniami a realitou“, pričom pokračuje v definícii tohto fenoménu nasledovne: „je to pocit, že strácame kontrolu nad svojim životom.“ (In: Renner et al., 1993, s. 336). Súhlasíme aj s jeho ďalším tvrdením, že stres plní v mnohých prípadoch funkciu ochrany, pretože okolie človeka vyžaduje často rýchle reakcie, ktorými predchádza mnohým nebezpečným situáciám. Stotožňujeme sa aj s definíciou Lysej (2004), ktorá stres charakterizuje ako to, čo naša myseľ a telo pociťuje ako prirodzené opotrebovanie, keď sa snažíme prispôsobovať ustavične sa meniacemu prostrediu. Bežnou zložkou stresu je pritom únava, niekedy ako dôsledok nespavosti spôsobenej stresom, pričom unavený človek oveľa ťažšie zvláda stresové situácie.


   Význam slova stres dokresľuje aj Webster, ktorý ho popisuje ako: „byť vystavený fyzickému tlaku“, alebo: „stav napätia, a to veľmi silného napätia.“ (In: Melgosa, 1998, s. 21). Melgosa (1998) pritom rozširuje opis, keď stres stavia do dvojitej roviny. Tvrdí, že stres je počiatočným štádiom ochorení, reakciou organizmu a prípravou na boj alebo útek, fyziologické a psychologické napätie súvisiace s potrebami a požiadavkami človeka na jednej strane, na druhej strane však stres nie je priamou príčinou choroby, strachom, úzkosťou a nemusí byť nevyhnutne negatívny.


   Stres môžeme chápať aj ako stav psychickej záťaže, ktorý spravidla vzniká pôsobením rušivého faktora pri dosahovaní cieľov alebo uspokojovania potrieb človeka, pričom svojim tlakom sťažuje a často až znemožňuje tieto ciele dosiahnuť a uspokojiť tak potreby. (Ivanová et al., 1979).

„Stres je nepríjemný stav aktivácie spôsobený zistením, že určitá udalosť ohrozuje našu schopnosť účelne sa s ňou vyrovnať“. (Kassin, 2007, s. 672). Táto definícia, zameraná na negatívne prejavy stresu, sa opiera o príčiny stresu, teda stresory, ku ktorým patria katastrofické, významné životné aj každodenné udalosti.

Copyright 2013 - 2020 © Suspar